Väčšina firiem používa na sledovanie inkasa dobu obratu pohľadávok. Hoci je tento ukazovateľ veľmi rozšírený, má svoje obmedzenia a niekedy nemusí postačovať na identifikovanie negatívneho vývoja. Preto je ho potrebné používať spolu s ďalšími ukazovateľmi.

Zdroj: CFO.sk

Pohľadávky predstavujú formu financovania, ktoré dodávateľ v podstate bezúročne poskytuje svojim zákazníkom. Cieľom každej firmy je čo najviac urýchliť inkaso pohľadávok a uvoľniť hotovosť, ktorá je v pohľadávkach viazaná.

Efektívnosť inkasa pohľadávok je potrebné kontinuálne vyhodnocovať. Najpoužívanejším ukazovateľom je doba obratu pohľadávok (DOP). DOP má však niektoré nedostatky, a preto je potrebné DOP doplniť o ukazovatele, ktoré spoľahlivejšie identifikujú problémy s pohľadávkami po splatnosti.

Zrýchlenie inkasa pohľadávok je iba jednou z oblastí v riadení pohľadávok. Medzi ďalšie parametre, ktoré pomáhajú optimalizovať výšku pohľadávok a kapitál v nich viazaný, sú napríklad počet chybných vystavených faktúr, doba, ktorá uplynie od dodania po dátum fakturácie, či aktívne upomienkovanie faktúr po lehote splatnosti.

Doba obratu pohľadávok

DOP je najpoužívanejší ukazovateľ pri vyhodnocovaní efektívnosti inkasa pohľadávok. DOP je možné sledovať a porovnávať:

• Vývoj v čase – trendy
• Porovnanie so zmluvnými platobnými podmienkami (optimálnou DOP)
• Porovnanie s inými spoločnosťami (benchmarking)

DOP má však určité obmedzenia a niekedy môže viesť k skreslenému pohľadu na vývoj pohľadávok.
 

Ročné tržby vs aktuálne tržby

Hlavným nedostatkom DOP je jej kolísanie v prípade sezónnych alebo iných výkyvov v tržbách.
Pohľadávky sú funkciou tržieb za predchádzajúce obdobie. Ak napríklad vaša DOP kolíše okolo 45 – 55 dní, tak výška pohľadávok závisí od predajov za predchádzajúce dva mesiace.
Ak počítate dobu obratu pohľadávok z celoročných tržieb, napríklad na základe tržieb za posledných 12 mesiacov, a vaše tržby vykazujú sezónne výkyvy, môže takýto výpočet viesť k prílišnej fluktuácii DOP.

Firma v nasledujúcom príklade má počas roka relatívne stabilnú úroveň tržieb, ale predaj jej produktov sa zvýši vždy počas Veľkej noci. V príklade môžete vidieť porovnanie DOP počítanej na základe ročných tržieb, a na základe tržieb za posledné dva mesiace.

Z príkladu vidno, že pohľadávky v marci vzrástli vďaka vyšším tržbám. DOP počítaná z tržieb za predchádzajúce dva mesiace [DOP = pohľadávky x 365 / (tržby feb + mar) x 6] dosiahla 52 dní oproti 57 dňom pri výpočte na základe tržieb za posledných 12 mesiacov. Podobný výsledok možno vidieť v apríli.

Výpočet na základe ročných tržieb tak vykazuje vyššie odchýlky od celoročného priemeru (48 dní), hoci v skutočnosti je nárast pohľadávok počas Veľkej noci opodstatnený. Výpočet na základe aktuálnych tržieb lepšie zohľadňuje vývoj v tržbách a znižuje fluktuáciu DOP počas roka. 

Nedobytné pohľadávky a opravné položky 

Pri výpočte DOP je vhodné oddelene sledovať výšku nedobytných pohľadávok. Ak nemáte k nedobytným pohľadávkam vytvorené opravné položky, bude ich zostatok pri výpočte skresľovať (zvyšovať) DOP.

Ak tvoríte opravné položky k pohľadávkam v primeranej výške a konzistentným spôsobom, môžete na výpočet DOP používať netto hodnotu pohľadávok. Vždy však samostatne sledujte aj výšku nedobytných pohľadávok a analyzujte tvorbu opravných položiek, aby sa problematické pohľadávky nevymkli spod kontroly.

Nezabudnite, že ak nemáte na nedobytné pohľadávky riadne vytvorené opravné položky, banky alebo kreditné poisťovacie spoločnosti, ktoré pri finančnej analýze používajú vaše výkazy, sa dopracujú k vyššej DOP a môžu tento ukazovateľ vnímať negatívne.

Tržby v hotovosti

Ak realizujete časť vašich tržieb v hotovosti (napr. výrobné firmy, ktoré majú aj vlastnú maloobchodnú sieť, alebo firmy pôsobiace vo veľkoobchode), bude výpočet DOP z celkových tržieb viesť k nižšej hodnote, než je skutočná DOP z predaja na faktúru.

DOP počítaná z celkových tržieb ukazuje skutočnú dobu obratu pohľadávok za firmu ako celok. Tento ukazovateľ je vhodný pre posudzovanie celkovej likvidity firmy a doby obratu celkového pracovného kapitálu.

Avšak pre účely kontrolingu, kedy je cieľom identifikovať nepriaznivý vývoj v inkase pohľadávok, je lepšie tržby očistiť o tržby realizované v hotovosti. Preto je vždy výhodné evidovať tržby v hotovosti a tržby na faktúru na samostatných analytických účtoch.

DPH

Tržby vo výkaze ziskov a strát sa vykazujú bez DPH, ale pohľadávky z obchodného styku sú o DPH povýšené. Ak však konzistentne počítate DOP týmto spôsobom, výpočet zachytí nepriaznivé trendy v inkase pohľadávok.

Ak chcete používať dobu obratu vašich pohľadávok na účely benchmarkingu s inými firmami v odvetví, a máte k dispozícii iba ich výkazy, v ich pohľadávkach bude zahrnutá DPH a preto je lepšie použiť vlastné pohľadávky s DPH.

DPH však môže robiť problémy pri internom porovnávaní pohľadávok z predaja na Slovensku a do zahraničia, kde sa fakturuje bez DPH. Ak budete porovnávať DOP pre domáci predaj a export, DPH toto porovnanie skreslí.

Prijaté preddavky

Ak u vás predstavujú prijaté preddavky od odberateľov významnú čiastku, mali by ste o prijaté preddavky ponížiť výšku pohľadávok, ktoré vstupujú do výpočtu DOP (napr. ak preddavky vykazujete medzi krátkodobými záväzkami, vaše pohľadávky ich nezohľadňujú). Zahrnutím preddavkov zreálnite DOP a priblížite ju skutočným platobným podmienkam.

Rezervy na spätné bonusy

Napríklad dodávatelia do maloobchodných sietí musia odberateľom poskytovať spätné bonusy, ktoré sa vypočítajú spätne na základe realizovaného obratu. Ak o spätných bonusoch účtujete ako o rezervách, je dôležité, aby ste vo výpočte DOP používali konzistentný prístup: ak vykazujete rezervy medzi záväzkami, je potrebné rezervy účtovať do nákladov a nie ako poníženie tržieb, čím budú vaše pohľadávky konzistentné s vašimi tržbami.

Jednorazové predaje a konzistentné účtovanie

Oddeľte štandardné tržby a pohľadávky z obchodného styku od všetkých ostatných predajov a sledujte ich na oddelených analytických účtoch. Ak napríklad do pohľadávok z obchodného styku účtujete príležitostné predaje majetku alebo zásob alebo poskytnuté pôžičky, povedie to k skresleniu DOP.

Doplňujúce ukazovatele efektívnosti inkasa pohľadávok

Ako bolo spomínané vyššie, DOP môže v prípade kolísania tržieb poskytovať skreslený pohľad na vývoj pohľadávok, a nie vždy identifikuje problém s narastajúcou úrovňou pohľadávok po splatnosti. Ak sa napríklad výška pohľadávok po splatnosti medzimesačne zvýši a zároveň v ďalšom mesiaci vzrastú aj tržby, DOP sa nemusí výrazne zmeniť, čo môže kontroling viesť k prehliadnutiu nepriaznivého vývoja v pohľadávkach po splatnosti.

Index efektívnosti inkasa pohľadávok

Index efektívnosti inkasa (CEI – Collection Effectiveness Index) dáva do pomeru skutočne zinkasované pohľadávky a pohľadávky, ktoré mali byť v danom období zinkasované podľa zmluvných podmienok. Jeho maximálna hodnota je 100%, čím viac sa k tejto hodnote približujete, tým efektívnejšie je vaše inkaso pohľadávok. 

CEI index tak ukazuje, do akej miery ste schopní pohľadávky inkasovať včas, resp. do akej miery sú vaše pohľadávky po splatnosti.

Optimálna DOP a priemerný počet dní v omeškaní

Optimálna DOP je doba obratu, ktorá sa teoreticky dosiahne, keď všetci vaši odberatelia platia načas. Optimálnu DOP môžete vypočítať tak, že celkové pohľadávky znížite o všetky pohľadávky po lehote splatnosti (t.j. vo výpočte DOP použijete iba pohľadávky do splatnosti).

V realite nikdy nedosiahnete optimálny stav, pretože vždy bude niekto s platením meškať. Vaším cieľom by malo byť maximálne priblíženie k optimálnej DOP. Ak ste napríklad 3-4 dni nad optimálnou úrovňou, vaše inkaso pohľadávok možno považovať za vysoko efektívne

Priemerný počet dní v omeškaní je rozdiel medzi skutočnou DOP a optimálnou DOP. Ukazuje, o koľko dní sú v priemere vaše pohľadávky k určitému dátumu po splatnosti. Tento jednoduchý ukazovateľ efektívnym spôsobom vyhodnocuje platobnú disciplínu vašich zákazníkov.

Ďalšie užitočné ukazovatele:
·  Výška nedobytných úverov a ich podiel na celkových tržbách
·  Veková štruktúra pohľadávok

Základný integrovaný report pre sledovanie inkasa pohľadávok tak môže obsahovať nasledovné ukazovatele:

Odporúčania na záver

• Sledujte ukazovatele efektívnosti inkasa pohľadávok pravidelne, minimálne na mesačnej báze, a zahrňte ich do pravidelných manažérskych reportov
• Vo výpočtoch buďte konzistentní, inak nebudete môcť porovnávať aktuálne výsledky s predchádzajúcim obdobím
• Sledujte trendy počas roka a porovnávajte s predchádzajúcimi obdobiami.
• Vždy si stanovte pre ukazovatele cieľové úrovne, a navzájom ich zosúlaďte. Napríklad ako dlhodobý cieľ si môžete stanoviť priemerný počet dní v omeškaní 8, a pre cieľovú DOP rozmedzie 8 až 13 dní nad optimálnou dobou obratu a postupne cieľovú DOP znižovať. Pre stanovenie cieľov môžete využiť benchmarking s inými firmami nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí (napr. verejne obchodovanými firmami, ktorých finančné údaje sú dostupné)
• Sledujte celkové pohľadávky za firmu, ale zároveň ich analyzujte aj podľa obchodných segmentov, ktoré vo firme používate. Napríklad DOP z predaja do maloobchodnej siete, z predaja iným výrobcom a veľkoobchodníkom, a z exportu. Platobné podmienky v rôznych trhových segmentoch sa často výrazne odlišujú a agregovaný ukazovateľ nemusí zachytiť súbežný negatívny a pozitívny vývoj v jednotlivých segmentoch. Samostatné sledovanie vám umožní lepšie identifikovať negatívne trendy a vysvetliť zmeny v agregovanom ukazovateli.
• Sledujte vývoj pohľadávok podľa jednotlivých obchodných tímov alebo obchodníkov, a naviažte časť odmeňovania obchodníkov na DOP, výšku pohľadávok po splatnosti alebo iný relevantný ukazovateľ.

Tipy pre vizualizáciu dát

Ako vytvárať a používať grafy, obrázky a iné grafické nástroje na prehľadnejšie zobrazenie dát

Zdroj: CFO.sk 

Od prezentovania hospodárskych výsledkov cez analýzu scenárov až po prezentácie zákazníkom, vizualizácia umožňuje zrozumiteľnejšie prezentovanie dát a uľahčuje ich pochopenie a zapamätanie.

Prinášame niekoľko univerzálnych odporúčaní:

• Vždy majte na zreteli, čo je hlavná myšlienka a čo s ňou má publikum urobiť alebo ako mu pomôže v rozhodovaní. Neprezentujte informácie, s ktorými sa nedá nič robiť a nevedú k akcii.
• 
• Publikum musí z grafiky hlavnú myšlienku pochopiť do 5 - 10 sekúnd.
• Myslite na to, kto grafiku číta a prispôsobte ju publiku. Napr. high-level informácia pre manažment vs detaily pre projektový tím.
• Grafika je užitočná, ak dokáže nahradiť more textu a tabuliek, prehľadne ukázať dôležitú informáciu, a uľahčiť jej zapamätanie. Nevytvárajte grafiku, ak nepomáha ľahšie pochopiť hlavnú myšlienku, alebo jej pochopenie ešte viac komplikuje.
• Odstráňte všetok text a atrament, ktorý nie je potrebný na komunikáciu dát alebo hlavnej myšlienky. Napr. obrázky nižšie ukazujú, ako príliš veľa atramentu zhoršuje čitateľnosť informácií. 
• 
• 
• Prepojte grafiku s textom. Napríklad veľa ľudí číta z reportov iba úvodné zhrnutie a potom v nich hľadajú grafy a tabuľky, ktoré sa týkajú hlavných zistení. Podobne v ppt prezentácii stačí k obrázku jedna max. dve odrážky, ktoré sumarizujú hlavnú myšlienku. Ďalšie detaily presuňte do príloh.
• Vytlčte maximum z nadpisov. Dobrý nadpis popíše hlavnú myšlienku tak, že čitateľ vie, čo má v grafike hľadať aj bez ďalšieho textu.
• Rozlišujte, či budete informácie prezentovať, alebo rozosielať, napr. e-mailom. V prezentácii stačí minimum heslovitých informácií, ktoré popíšete ústne, rozoslaný materiál znesie viac detailu, ktorý je potrebný pre vysvetlenie kontextu.
• Starostlivo vyberajte typ grafu v závislosti od účelu: porovnanie dát, zloženie celku, trend v čase, vzťahová závislosť, distribúcia atď. Nepoužívajte čiarové grafy, ak údaje nepredstavujú časový trend. Koláčové grafy sú vhodné, ak chcete popísať orientačné zloženie celku alebo vypichnúť, že niečo tvorí veľmi veľkú alebo iba veľmi malú časť celku. Nie sú vhodné na porovnávanie, pretože je z nich ťažké postrehnúť rozdiely – na porovnanie lepšie poslúži napr. pruhový graf. Súčet častí koláčového grafu musí byť 100% a do jedného grafu nedávajte viac ako 5 výrezov. Bodové grafy (scatter plots) používajte iba vtedy, ak existuje medzi premennými x a y závislosť. 3D grafiku nechajte filmovým štúdiám, v grafoch takmer vždy zavádza. Dobré tipy pre výber a vytváranie grafov nájdete v tejto prezentácii, užitočný nástroj na výber grafov aj so šablónami v Exceli a ppt nájdete tu: http://labs.juiceanalytics.com/chartchooser/index.html
• Súvisiaci článok: Grafy: zlé, horšie, zavádzajúce
•  
• Dajte si pozor, aby grafika čitateľa nezavádzala. Častou chybou sú stĺpcové alebo čiarové grafy, na ktorých minimálna hodnota na vertikálnej osi nezačína na nule, čo môže výrazne skresliť vnímanie zobrazených dát. Zavádzať môže aj používanie absolútnych údajov, napr. klesajúci absolútny zisk vs rastúca % marža. Na bublinovom grafe nižšie majú zase bubliny ukázať, že jeden údaj je tri krát väčší, ako druhy. Červená bublina má však trojnásobný priemer, čo vedie k deväťnásobnému obsahu a navodzuje oveľa väčší rozdiel. Trojnásobný rozdiel správne zobrazuje modrá bublina s trojnásobnou plochou.
• 
• Farby, ich intenzita a odtiene pomáhajú zvýrazniť dôležité údaje. Použite menej výrazné farby pre pozadie a výraznejšie farby / odtiene pre dáta, ktoré chcete zvýrazniť. Čím menej farieb a odtieňov, tým lepšie. Napríklad:
• 
• Bez zvýraznenia modrou farbou by z tejto tabuľky nebolo jasné, že chceme poukázať na pokles tržieb vo vybraných regiónoch:
• 
•  Najzaujímavejšie zistenia sa niekedy odhalia spojením viacerých zdrojov dát do jednej grafiky, napr. štatistika umiestnená na geografickej mape.
• Uvádzajte zdroje informácií a ubezpečte sa, že používate správne informácie. Grafika bez zdrojov alebo chybné zdroje znižujú dôveryhodnosť.
• Nerobte z grafiky programátorskú úlohu pre IT oddelenie, ktoré nerozumie kontextu. Nesnažte sa publikum zabaviť na úkor hlavnej myšlienky, aby nezanikol jej význam.  

Zistite, ako by v hodnotení likvidity obstála vaša firma

Zdroj: Standard & Poor's

Ratingová agentúra Standard & Poor’s (S&P) v rámci zverejňovania svojej ratingovej metodológie zverejnila metodológiu, ktorú používa pri hodnotení likvidity nefinančných spoločnosti. Jedná sa o pragmatický test, ktorý poskytne nezaujatý pohľad na otázku, či je spoločnosť schopná s dostatočnou rezervou splácať všetky svoje záväzky aj v prípade, ak dôjde k neočakávanému zhoršeniu situácie na trhu.
Pri hodnotení likvidity používa S&P dva hlavné kvantitatívne ukazovatele:

• A / B
• A – B

kde A predstavujú zdroje hotovosti, a B použitie hotovosti.

Okrem toho treba brať do úvahy aj riziko porušenia úverových kovenantov a rezervu v cashflow v prípade zhoršenia prevádzkovej ziskovosti (EBITDA), schopnosť firmy odolať málo pravdepodobným ale výrazným šokom, kvalitu vzťahov s financujúcimi bankami, a kvalitu riadenia cashflow a súvisiacich rizík v spoločnosti.
S&P hodnotí likviditu na päťstupňovej škále: výnimočná, silná, primeraná, menej ako primeraná, slabá.
Aby hodnotená spoločnosť dosiahla aspoň skóre „primeraná“, musí byť schopná v najbližších 12 mesiacoch odolať potenciálnemu zhoršeniu podmienok na trhu a zároveň si udržať dostatočnú likviditu na to, aby naďalej splácala všetky záväzky. To znamená dosiahnuť nižšie definovaný minimálny podiel A / B a zároveň splniť aspoň 4 z ďalších podmienok:

• Ukazovateľ A / B musí byť vyšší ako 1,2 a spoločnosť bez problémov zvládne všetky nadchádzajúce splátky dlhu.
• Pozitívny rozdielový ukazovateľ A – B aj v prípade, ak plánovaná EBITDA klesne o 15 %.
• Spoločnosť neporuší úverové kovenanty ani pri poklese plánovanej EBITDA o 15 %, a výška dlhu zostane minimálne o 15 % nižšia, než dovoľujú kovenanty.
• Schopnosť zvládnuť menej pravdepodobné ale významné šoky alebo krízové situácie s iba obmedzenou potrebou dodatočného refinancovania. Firma môže svoju likviditu flexibilne zvýšiť napr. odložením kapitálových investícií alebo odpredajom aktív.
• Dobré vzťahy s financujúcimi bankami.
• Konzervatívny prístup vedenia k riadeniu rizík – manažment v minulosti dokázateľne predvídal zhoršenie situácie a prijal opatrenia, ktoré zabezpečili firme dostatočnú likviditu. Zároveň sa firma dokáže dobre vysporiadať s kolísaním likvidity v priebehu roka napr. z dôvodu sezónnosti.

Likvidita firmy je slabá (čo výrazne zvyšuje riziko jej platobnej neschopnosti), ak ukazovatele A / B alebo A – B vykazujú v najbližších 12 mesiacoch materiálny deficit, je pravdepodobné, že spoločnosť poruší úverové kovenanty a jej likviditu môžu zlepšiť iba nepredvídané málo pravdepodobné udalosti.
Pri hodnotení likvidity nie je dôležitý iba celkový ukazovateľ A / B alebo A – B, ale aj časový súlad medzi peňažnými výdavkami a príjmami počas obdobia (12 mesiacov). Na to má vplyv tak kvalita riadenia a plánovania cashflow, ako aj sezónnosť alebo veľké jednorazové pohyby hotovosti počas roka.
Pri posudzovaní vzťahov s bankami je dôležitá flexibilita a dôveryhodnosť: história vzťahu (napr. ako firma a jej banky zvládli v minulosti situáciu, keď sa jej zhoršila finančná výkonnosť), rôznorodosť bankových partnerov a dostupných úverových facilít, dĺžka úverových rámcov a zmluvná viazanosť bánk garantovať úverový rámec, výška celkového úverového limitu v jednotlivých bankách.  

Ako účinne predchádzať problémom súvisiacim s porušením podmienok, ku ktorým sa firma zaviazala pri podpise úverovej zmluvy.

Zdroj: CFO.sk

Bankové úverové zmluvy vždy obsahujú množstvo podmienok, ktoré musí dlžník počas úverového obdobia spĺňať – tzv. kovenanty („debt covenants“).
Cieľom kovenantov zo strany banky je zníženie rizika – t.j. predchádzať situáciám, ktoré môžu viesť k ohrozeniu schopnosti klienta splatiť úver alebo k zhoršeniu kvality kolaterálu, ako aj snaha banky sledovať vývoj hospodárskej situácie klienta. 

Druhy kovenantov
Medzi bežné kovenanty patria napríklad informačné povinnosti voči banke (zasielanie finančných výkazov a daňových priznaní), obmedzenia – t.j. reštriktívne kovenanty (napr. čerpanie nových úverov, vyplácanie zisku, odpredaj aktív, prijímanie ručenia za záväzky tretích strán, zmeny vlastníctva), záväzky klienta (napr. realizovať časť platobného styku cez účty vo financujúcej banke, platiť dane, udržiavať kvalitu kolaterálu), ako aj finančné pomerové ukazovatele, ktoré musí dlžník počas úverového obdobia spĺňať (úrokové krytie, dlh/EBITDA a pod.).

Najčastejšie problémy

• Podpísanie kovenantov, ktoré firma nedokáže splniť (najčastejšie finančné kovenanty, platobný styk)
• Podpísané kovenanty obmedzujú firmu v obchodnej a investičnej činnosti a v napĺňaní obchodných plánov (reštriktívne kovenanty, prísne finančné kovenanty)
• Dodržiavanie kovenantov nikto nemonitoruje
• Zistenie porušenia ex-post a neskoré informovanie banky

S cieľom predchádzať porušeniu kovenantov a následným problémom je užitočné prijať tieto opatrenia.

Príprava, plánovanie a rokovanie o kovenantoch
Úverové kovenanty sú štandardným nástrojom, ktorým banky znižujú svoje riziko. Čím je profil úverového obchodu rizikovejší, o to prísnejšie kovenanty bude banka požadovať. To však neznamená, že firmy by mali automaticky akceptovať všetky navrhnuté kovenanty. Schopnosť vyrokovať akceptovateľné kovenanty závisí od vyjednávacej pozície firmy, šikovnosti CFO, a od dôkladnej prípravy a plánovania.
Pri uzatváraní úverovej zmluvy je v prvom rade potrebné zvážiť, či bude firma schopná plniť požadované kovenanty počas celej doby trvania zmluvy:

• Uistite sa, že dohodnuté finančné pomerové ukazovatele sú v súlade s vaším strategickým a finančným plánom. Finančné kovenanty banka určuje nielen na základe súčasnej finančnej situácie firmy, ale často krát aj na základe obchodného plánu. Ak sú obchodné plány nadhodnotené, budete mať problém finančné kovenanty dodržať. Vždy otestujte, ako by vychádzali v prípade, ak by došlo k napĺňaniu najpesimistickejšieho scenára vývoja, a uistite sa, že firmu nebudú obmedzovať v jej obchodnej činnosti.
• Ak napríklad vaša firma uvažuje o akvizícii inej spoločnosti, alebo naopak o odpredaji časti svojich aktivít, prediskutujte to s bankou a zohľadnite v definícii reštriktívnych kovenantov.
• Úverové zmluva môže napríklad obsahovať zákaz poskytnutia pôžičiek a záruk tretím stranám bez predchádzajúceho súhlasu banky. Ak sa však časom zhorší finančná situácia niektorej z vašich dcérskych spoločností, budete mať problém poskytnúť jej dodatočné financovanie. 

Pokúste na vašu firmu pozrieť očami banky a identifikovať hlavné rizikové oblasti z jej pohľadu. Pri rokovaniach o kovenantoch sa pýtajte hypotetické otázky typu „čo sa stane ak“, pričom zdôraznite, že ide iba o hypotetickú situáciu. Získate tak lepšiu predstavu o tom, ktoré oblasti sú pre banku najcitlivejšie.
Porovnajte kovenantny, ktoré požaduje banka, s minulými zmluvami alebo ponukami od iných bánk, ktoré vaša firma obdržala. To môže pomôcť pri vyjednávaní lepších podmienok.
Vhodným postupom je nechať všetky navrhované kovenanty skontrolovať a odsúhlasiť manažmentu, právnemu oddeleniu a daňovému oddeleniu.

Rozdelenie zodpovednosti
Pripravte kompletný zoznam kovenantov a pre každý z nich (alebo min. pre tie najrizikovejšie) určite vo firme osobu, ktorá bude zodpovedná za sledovanie jeho dodržiavania a za predchádzanie jeho porušenia. Obvykle je to osoba, ktorej konanie môže viesť k porušeniu kovenantov alebo ktorá má o danej oblasti najviac informácií.
Napríklad právne oddelenie bude zodpovedné za záväzok neposkytnúť ručenie za tretie strany a za zmeny vo vlastníctve spoločnosti, a správa majetku bude zodpovedná za dodržiavanie záväzku neodpredávať majetok. Konkrétna osoba na finančnom oddelení bude zodpovedná za zasielanie finančných výkazov banke, iná osoba bude zodpovedná za monitorovanie podielu platobného styku cez účty financujúcej banky, a ďalšia osoba bude zodpovedná za pravidelné testovanie finančných kovenantov.
Každej zodpovednej osobe musí byť riadne vysvetlené, čo sa od nej očakáva. Niekedy môže dôjsť k porušeniu zmluvných záväzkov aj v prípade, ak firma urobí opatrenie, ktoré by bolo za iných podmienok v poriadku (napr. odpredá nepotrebný pozemok).

Kontrola
Všetky, alebo min. tie najrizikovejšie kovenanty by mali byť kontrolované

1    Na pravidelnej báze
2    Vždy pri väčšej zmene, napr. pri strate kľúčového zákazníka, zavedení reštriktívnej legislatívy a pod.

Všetky zodpovedné osoby by mali napr. na kvartálnej báze posielať reporty o:

• Plnení svojich kovenantov za predchádzajúce obdobie
• Očakávanom plnení v najbližšom období
• Hroziacich prípadoch porušenia

Testovanie finančných kovenantov
Dodržiavanie finančných kovenantov je potrebné monitorovať nielen spätne – t.j. či ich firma dodržala za predchádzajúce obdobie, ale predovšetkým testovať oproti aktuálnym obchodným a finančným plánom.
Pritom je potrebné aplikovať formálne obchodné plány, ktoré firma používa, a nie odhady, ktoré si finančné oddelenie samoúčelne vytvorí.
Dôležité je kovenanty testovať na rôzne scenáre budúceho vývoja a vypočítať, akú rezervu má firma pre každý z nich. Do testovania je potrebné zakomponovať hlavné externé a interné rizikové faktory (napr. strata veľkého zákazníka, nepriaznivé zmeny menových kurzov, nárast cien komodít a vstupných materiálov, a pod.).

Porušenie kovenantov
Pre prípady hroziaceho alebo skutočného porušenia kovenantov je vhodné mať vopred pripravené scenáre riešenia a určiť, kto bude za ne zodpovedný. Je potrebné informovať manažment (napr. CFO), ktorý rozhodne, ako situáciu riešiť.
Väčšinou je lepšie situáciu začať riešiť s bankou ešte predtým, ako k samotnému porušeniu dôjde. Banky  nemajú radi nepríjemné prekvapenia na poslednú chvíľu. Ak napríklad na základe vašich finančných plánov vidíte, že v blízkej budúcnosti môže dôjsť k porušeniu finančných kovenantov, informujte o tom banku. Možno sa vám podarí kovenant dodržať, a ak nie, banka bude na to pripravená.
V prípade porušenia kovenantov je riešenie situácie vo veľkej miere v rukách banky a závisí od vážnosti porušeného záväzku. Dôsledkom môže byť zvýšený monitoring zo strany banky, zvýšenie úrokovej sadzby, zmluvná pokuta, alebo v najhoršom prípade odstúpenie od zmluvy, čo znamená okamžitú splatnosť úveru.
Ak je porušenie neodvrátiteľné, informujte o tom banku a požiadajte o udelenie výnimky (waiver). Ak banka požaduje príliš prísnu penalizáciu, skúste o nej diplomaticky rokovať. Poukážte na to, že ešte viac prispeje k zhoršeniu vašej situáciu a ohrozí záujmy banky. Je v záujme oboch strán pokračovať v dlhodobom obchodnom vzťahu. 

EBITDA je jedným z najobľúbenejších ukazovateľov výkonnosti používaných vo finančnej praxi. Jeho vypovedacia schopnosť je však obmedzená a treba ho používať v kontexte s ďalšími finančnými ukazovateľmi.

Zdroj: CFO.sk 

EBITDA – zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi (Earnings Before Interest, Tax, Depreciation and Amortisation – viď výpočet na konci článku) je obľúbená predovšetkým medzi firmami, ktoré nie sú kótované na burze. Pre verejne obchodované firmy je síce kľúčovým ukazovateľom čistý zisk, napriek tomu sa aj u mnohých z nich EBITDA používa ako interný ukazovateľ pozorne sledovaný manažmentom.
EBITDA je tiež najčastejšie používaným ukazovateľom pri oceňovaní verejne neobchodovaných firiem metódou trhových násobkov a je mimoriadne obľúbený medzi private equity spoločnosťami. Tie hodnotu firmy určujú ako x-násobok EBITDA – napríklad hodnota priemernej firmy v odvetví výroby spotrebného tovaru sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí od 5 do 10 násobku EBITDA, pri niektorých firmách, ktoré napr. vlastnia portfólio vysoko hodnotných spotrebiteľských značiek to môže byť 15 až 20 násobok. 
EBITDA ako ukazovateľ prevádzkového zisku sa tiež často používa na zhodnotenie schopnosti firmy splácať svoje úvery ako ukazovateľ zadlženosti (leverage) = dlh / EBITDA - používajú ho aj banky na Slovensku. EBITDA slúži aj na porovnávanie ziskovosti rôznych firiem v odvetví (benchmarking).
Prílišná posadnutosť ukazovateľom EBITDA však prináša určité riziká. Ak je EBITDA hlavným a jediným ukazovateľom finančnej výkonnosti, podľa ktorého manažment riadi firmu, môže systematicky prehliadať niektoré dôležité oblasti finančného riadenia.
Súvisiaci článok: EBITDA vs cashflow.

EBITDA nie je vždy to isté ako prevádzkový cashflow
Používanie ukazovateľa EBITDA ako hrubú indikáciu prevádzkového cashflow často krát nemusí byť správne.
Napríklad v prípade, ak firma rýchlo rastie alebo naopak jej tržby klesajú, jej prevádzkový cashflow je výrazne ovplyvnený zmenami pracovného kapitálu. Vplyv zmien v pracovnom kapitáli však EBITDA vôbec nezohľadňuje, a v tom prípade sa EBITDA môže diametrálne odlišovať od prevádzkového cashflow.
Ďalším väčším rozdielom medzi EBITDA a prevádzkovým cashflow môžu byť náklady a výnosy účtované vo výsledovke, ktoré nemajú povahu cashflow. Napríklad veľa firiem v našom regióne využíva štátne dotácie alebo dotácie zo zdrojov EU, ktoré potom cez ostatné prevádzkové výnosy „odpisuje“ do výkazu ziskov a strát. Tieto síce zvyšujú EBITDA, ale nie sú skutočným prevádzkovým cashflow, pretože sa jedná iba o účtovnú operáciu.  

EBITDA a čistý cashflow sú dve úplne odlišné veci
Je nesprávne a skresľujúce používať ukazovateľ EBITDA ako indikátor celkového cashflow firmy. Okrem rozdielov spomenutých vyššie, EBITDA nezahŕňa investície do majetku, splátky úverov ani výdavky na úrokové a daňové náklady.

Kapitálová štruktúra a dlh
Splátky úverov, náklady na financovanie - úrokové náklady, poplatky súvisiace s čerpaním úverov alebo emitovaním dlhopisov, ani pohyby v základnom imaní nie sú v EBITDA vôbec zahrnuté. 
EBITDA preto nehovorí vôbec nič o štruktúre financovania spoločnosti . Ak napríklad jedna firma financuje svoj rozvoj prostredníctvom organického rastu, náklady na tento rast – marketing, osobné náklady apod. – budú zahrnuté v jej EBITDA a teda ju ponížia. Ak druhá podobná firma financuje svoj rast formou akvizície ďalšej firmy, na ktorú si požičia úver od banky, jej EBITDA môže vyzerať paradoxne lepšie pretože v nej nemá zahrnuté ani prevádzkové náklady spojené s rozvojom, ani náklady na akvizíciu – splátky úverov a úroky.
Firma, ktorá sleduje EBITDU ako primárny finančný ukazovateľ, môže časom stratiť kontrolu nad optimálnou štruktúrou financovania a nad nákladmi na financovanie.

Daňové náklady
Podobne ako pri nákladoch na financovanie, aj daň z príjmu sa vo výsledovke nachádza pod úrovňou EBITDA. Prehliadaním časti výsledovky pod EBITDA tak manažment stráca prehľad a kontrolu nad daňovými nákladmi.

Investície
Z kalkulácie EBITDA sú vylúčené odpisy a amortizácia. To znamená, že tento ukazovateľ vôbec nehovorí o investičnej aktivite a kapitálovej náročnosti firmy alebo jej odvetvia. Niektoré firmy môžu mať vysokú maržu EBITDA, avšak tlačiť pred sebou „investičný dlh“ – opotrebované aktíva, do ktorých bude v krátkej dobe potrebné investovať. Ak by sme firmu posudzovali iba podľa EBITDA, tento problém by sme prehliadli.
Hoci v dlhodobom horizonte by sa v stabilizovanej firme priemerná úroveň investícií do majetku mala plus mínus rovnať úrovni odpisov – to znamená každoročné opotrebovanie aktív zohľadnené formou odpisov sa priebežne dopĺňa novými investíciami – výška investícií môže medzi jednotlivými rokmi vykazovať vysoké rozdiely, napríklad utlmovanie investovania v čase ekonomickej krízy alebo naopak realizácia veľkej jednorazovej investície. Tieto zmeny v investičnej politike nie sú v EBITDA zachytené.

EBITDA nemusí vypovedať o skutočnej prevádzkovej ziskovosti firmy
Ak firma nezaúčtovala všetky výnosy a náklady tak, ako by mala, tak je skreslený aj ukazovateľ EBITDA. Ak napríklad nezaúčtovala dostatočné opravné položky k pohľadávkam a zásobám, alebo nevytvorila rezervy na spätné zľavy a bonusy poskytované odberateľom, EBITDA zostane nadhodnotená.

Doplňte sledovanie EBITDA o ďalšie finančné ukazovatele
Ak sa chcete vyhnúť podobným problémom, doplňte medzi kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré manažment sleduje, napríklad nasledovné ukazovatele:

• Cashflow v členení na cashflow z prevádzkovej, finančnej a investičnej činnosti
• Zisk po zdanení
• Pomerové ukazovatele zadlženia (leverage) a celkové náklady dlhového financovania 
• Ciele v oblasti daňovej optimalizácii

Normalizovaná EBITDA
Hospodárske výsledky firmy často skresľujú jednorazové náklady a výnosy, ktoré buď nesúvisia s jej bežnou prevádzkovou činnosťou, alebo majú charakter jednorazovej položky, ktorá sa v budúcnosti tak skoro nezopakuje.
Ak chce firma sledovať svoj skutočný udržateľný prevádzkový zisk, mala by ho o tieto vplyvy očistiť. Získa tak „normalizovanú EBITDA“ t.j. neskreslený ukazovateľ, ktorý zohľadňuje dlhodobú schopnosť firmy tvoriť prevádzkový zisk.
Medzi najčastejšie položky, ktoré sa pri normalizácii z EBITDA vylučujú, patria napríklad:

• Jednorazové odpredaje majetku alebo časti firmy
• Náklady súvisiace s reštrukturalizáciou – odstupné, právne a poradenské služby apod.
• Náklady súvisiace s akvizíciami spoločností – napr. poradenské a právne služby
• Náklady súvisiace s majiteľmi firmy – bežné pre menšie spoločnosti, pri ktorých majú majitelia často iné aktivity nesúvisiace s činnosťou firmy a ktoré financujú z jej prostriedkov, alebo si z firmy „vyťahujú“ peniaze prostredníctvom rôznych externých služieb 
• Mimoriadne súdne spory

Ako sa počíta EBITDA
Hoci spôsoby ako počítať EBITDA sa môžu mierne odlišovať, existujú niektoré univerzálne princípy, ktoré pri jej výpočte treba rešpektovať.
Súvisiaci článok: EBITDA: porovnávanie neporovnateľného
EBITDA je finančný ukazovateľ , ktorý hovorí o schopnosti firmy tvoriť zisk z jej bežnej prevádzkovej činnosti – t.j. nemá zohľadňovať náklady na externé financovanie, investície do majetku, investície ani príjmy z iných spoločností, ani náklady na zdanenie.
Z EBITDA treba preto vylúčiť všetky náklady a výnosy, ktoré súvisia s financovaním firmy a s jej finančnými investíciami:
3    Úrokové náklady
4    Náklady spojené s čerpaním úverov alebo emitovaním dlhopisov
5    Zisky a straty z predaja finančných investícií, ako aj výnosy a náklady spojené s finančnými investíciami (napr. dividendy)
6    Kurzové zisky a straty súvisiace s precenením a splácaním úverov a finančných investícií
Ak chceme byť dôslední, tak bežné bankové poplatky súvisiace s vedením bankových účtov a s bežnými platbami na/z bankového účtu by sme mali zahrnúť do EBITDA (t.j. o tieto náklady EBITDA ponížiť), pretože sa jedná o náklady súvisiace s bežnou činnosťou – inkasami pohľadávok a úhradami záväzkov. Podobne by sme v EBITDA mali ponechať aj kurzové zisky a straty súvisiace s precenením a vysporiadaním obchodných pohľadávok a záväzkov.

Count:
Published Monday 27 October 2014 3:19 pm in Supply Chain Standard

As the global economy picks up, working capital optimisation will continue to be a high priority for corporate treasurers in 2015, a survey of 78 corporate treasurers and financial managers by Demica, has revealed.

It found that treasurers are increasingly looking beyond the traditional forms of finance to explore a wider range of alternative funding options that support their working capital requirements, ranging from supply chain finance, to trade receivables securitisation (TRS), to factoring.
The research, produced in conjunction with Treasury Management International, reveals that more effective cash management/forecasting (63 per cent respondents), releasing working capital (60 per cent) and improving working capital risk management (58 per cent) are the three most important priorities for surveyed treasurers in the coming year.
Demica said the survey’s sample represented a strong enthusiasm for SCF, with 40 per cent of respondents already offering such a finance facility to their suppliers. Enhancing working capital liquidity for the buyer company is the most important driver for the implementation of the programme, followed by the provision of liquidity to suppliers and reducing supply chain risks.
The research also found that trade receivables securitisation (TRS) is becoming an increasingly important component in corporates’ working capital strategy. 16 per cent of respondents are currently running a TRS programme. The decisive driver for doing so is, first and foremost, to improve liquidity.
Among those that have not implemented a TRS programme, a quarter are planning to do so in the next 12 months.
Demica CEO Phillip Kerle said: “The financial crisis has highlighted the importance of cash and liquidity in times of need. Working capital optimisation will therefore remain a priority for companies, even as the global economic prospect gradually brightens. Underpinned by innovative technology, working capital solutions such as SCF and TRS help companies automate financial processes, thereby improving visibility, enhancing operational efficiency, reducing costs and most importantly, freeing cash for investments that support a business’ long-term growth and prosperity.”